Prečo je toľko rap-u v našich ušiach?

Šoférovanie je pre mňa priestor, kde ma nič neruší a môžem sa venovať svojim myšlienkam. Jedného dňa som si počas státia na semafóre položil otázku: „Prečo v našej spoločnosti tak vzrástlo počúvanie rapu?“ Už naša generácia ním bola výrazne ovplyvnená a keď sa pozerám na mladšie ročníky, vidím tam pokračujúci trend. Pozorujem to už dlhšie, no teraz ma začala zaujímať príčina. Odpoveď : „Lebo ho hrajú v rádiách.“ je pre mňa povrchná. Ak sa mi niečo nepáči, nenatlačia to do mňa ani párom volov, nieto nejakým rádiom. Začal som túto otázku skúmať.

Čo majú spoločné?

Ak ľudí priťahuje rap, musí v ňom byť niečo, čo im chýba a táto hudba im to dáva. To ma priviedlo k ďalšej otázke: „Je možné zovšeobecniť rapové texty? Majú nejakú spoločnú tému?“ A tak som si v hlave začal prehrávať texty a klipy rapových skladieb, na ktoré som si spomenul. Došiel som k zaujímavému záveru. Tie texty by sa dali rozdeliť do dvoch skupín. Buď bol ich text o ponižovaní niekoho iného poukazovaní na jeho slabosti, alebo neschopnosť niečo spraviť. Najčastejšie ide o schopnosť presadiť sa. Alebo to bolo o presnom opaku. Ako vie niečo lepšie než iný, ako sa mu niečo podarilo, aké úspechy dosiahol. Nevylučujem, že iné texty neexistujú, no štatisticky väčšina spadá do dvoch vyššie uvedených kategórií.

Toto bolo prvé zaujímavé zistenie. Posunul som sa k otázke: „Čo spája tieto dva póly?“ a dospel k záveru, že je to sebahodnota. Buď je to jej navyšovanie pomocou ponižovania iných, alebo pomocou sebachvály. V tomto momente by sme mohli pátranie po odpovedi na otázku o náraste obľúbenosti rapu ukončiť konštatovaním, že poslucháčom rapu chýba sebahodnota a tak si ju dopĺňajú prostredníctvom hudby. To by bolo ale príliš jednoduché a povrchné 🙂

Vysoké nároky – nízka sebahodnota

Ak dieťaťu chýba sebahodnota, je to spôsobené tým, že na neho boli v detstve kladené vysoké nároky. Keď niečo namaľovalo, nebolo to dosť pekné, keď niečo poskladalo z kociek, nebolo to dosť presné a tak podobne. Na svoje výtvory dostalo reakciu typu: „To sa na psa vôbec nepodobá“ alebo: „Je to pekné, ale…“. Takéto hodnotenie v dieťati vyvoláva pocit neschopnosti a odrádza ho od tvorivej činnosti. Stáva sa pasívnym. Aj tu by sme mohli pátranie ukončiť konštatovaním, že na vine sú rodičia, ktorí majú vysoké nároky na deti. Ale aj to nie je úplne pravda.

Nasledovala ďalšia otázka: „Prečo majú rodičia vysoké nároky na svoje deti?“ Najskôr preto, že sú vysoké nároky kladené aj na nich samotných. Možno poznáte niekoho takého. Do práce chodí s nechuťou, pretože s ňou nie je spokojný. Zmeniť ju nemôže, lebo musí platiť účty a hypotéku. V práci je pod tlakom, pretože musí plniť normy. Ročné plány, mesačné plány, normohodiny, alebo neustále znižovanie stavu personálu za účelom „zvyšovania efektivity“ a teda zvyšovania zisku. Z takého prostredia si skôr, alebo neskôr začne domov odnášať vysoké nároky na samého seba aj svoje okolie. Rodinu, partnera, deti. Rodič teda nie je úplne vinný, pretože väčšinu svojho života strávil v prostredí konkurencie a konfrontácie. Áno, môže toto správanie vedome korigovať, no len za predpokladu, že o ňom vie a pozná jeho dopady na svoje potomstvo.

Vnútorné dieťa si žiada pochvalu

Vysoké nároky na človeka sú celospoločenský fenomén. Podľa mňa súvisia s podstatou kapitalizmu. Ak sa nebudeš zlepšovať, predbehne ťa konkurencia a zomrieš od hladu. Tento konkurenčný boj je vložený v základoch našej spoločnosti. Spoločnosť má nároky na jednotlivca. Rodič má nároky na dieťa, škola má nároky na dieťa, vysoká škola má nároky na dospelého a potom pokračujú nároky na zamestnanca v práci.

V takomto prostredí sa ľahko stane, že dieťa nedostáva toľko pochvál, ako by potrebovalo. Jeho sebavedomie sa nerozvinie do dostatočnej miery. Myslí si o sebe, že je neschopné, nešikovné, že je menej, ako ostatní okolo neho. Keďže sebavedomie sa vytvára v detstve, v puberte už je s týmto stavom natoľko zžité, že ho považuje za skutočnosť. Stotožní sa s ním a vedome, alebo podvedome si nesie svoje obmedzujúce presvedčenie, že je nedostatočné.

Aby tento pocit dospievajúci človek vykompenzoval, počúva rap. Zapáči sa mu hudba, ktorá mu dá pocítiť, že on je ten lepší, múdrejší a šikovnejší. Dokáže sa stotožniť s hlavnou postavou piesne a upokojiť svoje vnútorné dieťa, ktoré potrebuje pozornosť a pochvalu za výsledky svojej práce.

titulný obrázok: www.udiscovermusic.com