O daniach a obžive optikou stredovekých moslimov

Tento článok som pre Váš pripravil aj v audio verzii. Jedná sa o prevod pomocou umelej inteligencie a keďže text obsahuje aj grafy, odporúčam po vypočutí prejsť si aj jeho písanú podobu.

Pred nejakým časom som písal o moslimskom historikovi Ibn Chaldúnovi a jeho pohľade na lož v šírení informácií. V piatej kapitole svojho Úvodu do dejín¹ sa Ibn Chaldún venuje „rozličným spôsobom zarábania na živobytie.“ Je možné tu nájsť mnoho podôb so súčasnosťou. Na začiatok uvediem význam základných pojmov, aby sme porozumeli jeho slovám.

„Treba vedieť, že človek už od svojej prirodzenosti potrebuje niečo, čo by ho živilo a zaopatrovalo za každých okolností a vo všetkých štádiách života od najútlejšej mladosti po dospelosť a starobu.“

Čiže človek má byť schopný si zabezpečiť obživu svojou vlastnou prácou počas celého života.

„Jeho zisky predstavujú jeho obživu, ak zodpovedajú jeho nevyhnutnostiam a potrebám. Ak sú však väčšie ako jeho potreby, stávajú sa nahromadeným kapitálom.“ a na inom mieste opakuje: „Keď človek nepoužíva svoj príjem vo svoj prospech a na svoje potreby, nemožno tento príjem vo vzťahu k vlastníkovi nazývať „obživou“ (pozn. autora – jedná sa teda o kapitál). Tá časť príjmu, ktorá sa získava vlastným úsilím a pričinením človeka, nazýva sa „ziskom““

Predpokladá, že človek svojou prácou vytvára hodnoty z predaja ktorých mu plynie zisk. Avšak zisk predstavuje len tú časť, ktorú človek použije na zabezpečenie svojich potrieb. O aké potreby sa jedná je uvedené ďalej.

„Prorok povedal: „Jediné, čo zo svojho majetku vlastníte, je to, čo zjete a takto znehodnotíte, alebo to, čo na sebe nosíte a takto zoderiete, alebo to, čo dáte ako almužnu a takto miniete.““

Čiže v ponímaní Ibn Chaldúna sú naše domy, autá a všetko ostatný majetok našim kapitálom.

Keď Ibn Chaldún vysvetlí základné pojmy, prechádza v kapitole 5.2 k opisu spôsobov získavania živobytia. V tejto časti ponúka pohľad, ktorý je v zásadnej miere odlišný od nášho súčasného pohľadu na získavanie živobytia.

„Treba vedieť, že „živobytie“ (ma áš) znamená túžbu po obžive a úsilie, ktoré vynakladáme na jej získanie. „Živobytie“ je odvodené od slova „život“, keďže život je možné udržiavať iba pomocou vecí, ktoré súvisia so živobytím.“

A teraz prichádza zásadná pasáž.

„Obživu a zisk možno nadobudnúť aj tak, že človek má moc, aby ich vzal iným a privlastnil si ich podľa všeobecne uznávaných noriem, ktoré sa nazývajú „poplatkami“ a „daňami“.“

Ako ďalšie spôsoby získavania obživy uvádza Ibn Chaldún poľnohospodárstvo, remeslá a obchod. Pri obchode uvádza zaujímavú poznámku: „Pravda, väčšina jeho praktík a metód sa zakladá na ľsti, ktorou sa má dosiahnuť zisk z rozdielu medzi kúpnou a predajnou cenou.“ a ďalej „Zákon povoľuje v obchode používať lesť iba preto, lebo obchod patrí do kategórie hazardných hier.“

Neviem, čo viedlo Ibn Chaldúna k tomu, aby zaradil obchod k hazardu, no myslím si, že majú jednu spoločnú črtu. Ak človek staví na jednu kartu, môže buď vyhrať, alebo prehrať.

Polovicu roka robíme na seba

Vráťme sa ale k spôsobom získavania obživy. Konkrétne k privlastňovaniu si zisku iných na základe moci vo forme daní a poplatkov. Pri pohľade do dejín zistíme, že daň z predaja bola zavedená už v časoch starovekého Egypta a ešte v časoch Rímskej ríše sa pohybovala na úrovni 0,5 – 1 %.

Oveľa ziskovejšia forma boli takzvané „desiatky“. Teda desatina vyprodukovaného tovaru, alebo zisku z predaja. Desiatky sa spočiatku platili priamo chrámu konkrétneho božstva, neskôr kňazom a cirkvi. Viac sa o desiatkoch dozviete v knihe Nové dejiny desátkú² z ktorej uvediem len odsek poukazujúci na rôznosť ich foriem.

„Ve světové historii se můžeme setkat celkem se čtyřmi hlavními druhy desátků. Prvními jsou ty, o kterých máme historické doklady u starověkých národů; druhými jsou starozákonní biblické desátky, třetími jsou katolické desátky, které byly dávány od poloviny 6. století až do 19. století a posledními jsou desátky, které jsou od přelomu 19. a 20. století dávány v některých církvích a sektách.“

Ak sa obmedzíme na naše územie, tak desiatkami boli zdaňovaní naši predkovia zhruba od čias Cyrila a Metoda do pádu monarchie na konci prvej svetovej vojny. Neskôr nastúpili najmä dane zo zisku a v 60-tých rokoch sa k nim pridalo dnes obľúbené DPH. V súčasnosti (údaj portálu Trend³ z roku 2021) je daňové zaťaženie: „Na Slovensku bolo daňovo-odvodové zaťaženie práce 41,6 percenta“. V tom istom roku pripadol deň daňovej slobody na 9.7. Laicky povedané, pol roka robíme na iných a pol roka na seba.

Problém by mohla vyriešiť priemyselná revolúcia

V minulosti prebehlo niekoľko priemyselných revolúcií, pričom tú najnovšiu môžeme sledovať v priamom prenose. Jej sprievodným javom sú marketingové reči o uľahčovaní práce, zvyšovaní produktivity a zároveň s ňou aj životnej úrovne. Marketingové preto, že tieto tvrdenia sú v rozpore s realitou všedných dní väčšiny obyvateľov našej planéty. Pozrime sa, ako sa vyvíjala produktivita práce a odmena za túto prácu podľa článku Jána Bolgáča⁴.

Graf zobrazuje vývoj produktivity práce osôb zamestnaných v priemyselnej výrobe na Slovensku v rokoch 2000 až 2013. Okrem prepadu počas krízy v roku 2009 produktivita nepretržite narastala. Ako uvádza autor vo svojom článku: „Za celé sledované obdobie rokov 2000 až 2013 došlo k nárastu produktivity práce o 182,98 % (index 2,8298), v absolútnom vyjadrení o 98 971,46 € (153 060,81 – 54 089,35) na jednu zamestnanú osobu. Na tomto skoro trojnásobnom zvýšení produktivity práce sa podieľalo zvýšenie tržieb o 162,27 % (index 2,6227) a súčasné zníženie počtu zamestnaných osôb o 7,32 % (index 0,9268).“

Ďalej autor uvádza: „Tržby za vlastné výkony a tovar v priemysle Slovenska v rokoch 2000 až 2013 v priemere vzrástli každým rokom o 7,70 %, počet zamestnaných osôb poklesol v priemere ročne o 0,58 % a produktivita práce vzrastala priemerne ročne o 8,33 %“

Položme si rečnícku otázku. Rástli v rokoch 2000 až 2013 reálne mzdy priemerne o 8,33% ročne? Skôr ako začneme kydať do vlastného hniezda, pozrime sa za hranice našej vlasti.

V článku Erber et. al⁵ nájdeme graf zobrazujúci vývoj produktivity práce v krajinách G7 v rokoch 1951 – 2015. V porovnaní s naším hospodárstvom na začiatku tretieho tisícročia, produktivita vo „veľkých krajinách“ v tomto období klesá.

Aký je vzťah medzi produktivitou práce a mzdou?

Ak budeme hľadať vzťah medzi produktivitou a mzdou, nájdeme rôzne publikácie a grafy. Obdobie po začiatku nového tisícročia zachytáva napríklad nasledujúci graf⁶ ktorý zobrazuje trend nárastu produktivity a reálnych miezd v rozvinutých krajinách.

Graf je síce v nízkej kvalite, no aj napriek tomu je jeho informačná hodnota jasná. Približne takúto situáciu zažívame aj u nás. Tempo rastu produktivity je vyššie, ako tempo rastu miezd. Produktivita v tomto období vzrástla približne o 18%, zatiaľ čo mzdy o približne 8%. Ak by sme tento pomer preniesli na naše výsledky, mali naše mzdy v rokoch 2000-2013 narásť o zhruba 80%. Preto vravím približne. U nás sú nožnice roztvorené podstatne viac.

Pri pohľade do vzdialenejšej minulosti zistíme, že trend rozdielneho tempa rastu miezd a produktivity nezačal v roku 2000. V rovnakom článku autor uvádza aj ďalší graf.

Môžeme vidieť, že reálna mzda sa začala rozchádzať s produktivitou práce niekedy na začiatku sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Tento graf zachytáva obdobie od druhej svetovej vojny. Pri pohľade do ešte vzdialenejšej minulosti zistíme, že trend nebol iný.

Na treťom grafe vidíme, že za nárastom produktivity odštartovaným vynálezom parného stroja v roku 1781 nikdy nenasledoval rovnaký nárast reálnej mzdy. Prečo tomu bolo tak?

Rovní a rovnejší

Pretože v tej dobe ešte vo „vyspelých západných štátoch“ prekvitalo otroctvo. O jeho príspevku k prosperite Britského impéria sa rozpísal Ken Cotterill⁷. Odporúčam prečítať si tento článok, je to zaujímavé čítanie. Pokúsim sa zhrnúť jeho obsah v skratke.

V sedemdesiatych rokoch osemnásteho storočia prepravili do „Novej zeme“ Britské lode Liverpoolskych prístavov najväčšie množstvo otrokov. Celkovo to bolo približne 1,5 milióna ľudí, ktorých predali na ťažkú prácu na plantážach. Po zrušení otroctva pokračovali v ich predaji pod vlajkami iných štátov, no zároveň približne 3000 rodín dostalo odškodnenie za ujmu zo straty obchodu v celkovom objeme 17 miliárd libier. Avšak profit z otroctva pokračoval.

Kupovali lacnú bavlnu ktorú vozili do Británie do novo vzniknutých tovární na tkaniny. Lenže v továrňach nemal kto pracovať a tak postupným zákonným obmedzovaním pasenia dobytka prinútili vidiecke obyvateľstvo presťahovať sa do periférií miest a pracovať v továrňach. Samozrejme, vrátane detí, ktoré tiež pracovali v 12-hodinových smenách. Keď zaplavili celý trh lacnými tkaninami, obmedzili import zo svojej kolónie v Indii a začali do Indie vo veľkom voziť svoju produkciu. Tým položili na kolená Indický tkáčsky priemysel a zmenili Indiu na producenta bavlny pre svoje továrne. Rozširovanie bavlnených plantáží v Indii viedlo okrem iného k hladomoru. V závere článku autor uvádza: „Vďaka otroctvu, surovej bavlne, nedostatočne plateným robotníkom, detskej práci a zničeniu indickej výroby bavlny teda britskí kapitalisti zarobili majetok.“

Hromadenie ziskov plynúcich z otroctva a detskej práce skončilo prevažne po druhej svetovej vojne. Impériá boli už dávno rozložené na národné štáty a aj práva zamestnancov za začali ako tak upravovať. Bolo potrebné vymyslieť inú formu otroctva. Takú, ktorá by nebola fyzická, no prinášala by vysoké zisky. A tu sa okľukou dostávame k téme s ktorou sme začali. Daniam a poplatkom.

V období po druhej svetovej vojne zaznamenávame nárast daňového zaťaženia obyvateľstva, nakoľko už nebolo možné si vynucovať výhody silou. Malo to však jedno ale. Inšpirácia sa našla v dejinách dávno minulých⁸. V Grécku mali slobodní občania iné daňové povinnosti ako otroci a daňové zákony Rímskej ríše tiež rozlišovali medzi štátnymi príslušníkmi a obyvateľmi dobytých území.

Slovenské porekadlo o rovných a rovnejších popisuje tento fenomén.

Vráťme sa myšlienke, ktorá dala vzniknúť tomuto článku.

„Obživu a zisk možno nadobudnúť aj tak, že človek má moc, aby ich vzal iným a privlastnil si ich podľa všeobecne uznávaných noriem, ktoré sa nazývajú „poplatkami“ a „daňami“.“

Straty ziskov spôsobené zrušením otroctva a rozpadom kolónií bolo potrebné nahradiť a nájsť mechanizmus, ako z novo získaných území naďalej odsávať profit. A tak prišli dane všetkých druhov, priame, nepriame, spotrebné, zo zisku, z pridanej hodnoty, z majetku, z dedičstva, z výhry a tak podobne. A keď sa už tieto dane zídu v štátnej kase, odtiaľ sú odsávané poplatkami za úvery spoza hraníc nášho štátu.

Samozrejme, netreba zabúdať na priamy odliv kapitálu vo forme transferov nadnárodných spoločností, ktoré sa dostali (samozrejme legálne a bez úplatkov) k našim strategickým podnikom a našim trhom. Menšie podniky skrachovali rovnako prirodzene, ako „prirodzene“ skrachoval Indický textilný priemysel na konci 19. storočia a uvoľnili miesto (často predraženej a zároveň nekvalitnej) produkcii zo zahraničia.

Ako z toho von?

Každý problém má niekoľko riešení. Záleží len na tom, aký cieľ si zvolíme. Avšak pred tým, aby sme sa mohli pustiť do hľadania riešenia je potrebné priznať, že máme problém. Ako u všetkých závislostí, aj tu platí, že prvým krokom je priznanie si problému. Ak tento krok zvládneme, bude potrebné si stanoviť cieľ. Jeden jasný, časovo vzdialený cieľ, ku ktorému sa budeme môcť približovať. Nemyslím cieľ na jedno volebné obdobie, ani na päť rokov. Hovorím o horizonte aspoň dvoch generácií.

Nereálne? Nemyslím si. Pozrite sa na grafy vyššie. Produktivita práce sa zvyšuje od roku 1781 a aj napriek niekoľkým priemyselným revolúciám sa životná úroveň väčšiny obyvateľov planéty nezlepšila. Ak si my nestanovíme dlhodobé ciele, tento stav sa nezmení. Až keď sa rozhodneme zmeniť všeobecne uznávané normy, ktoré umožňujú privlastniť si obživu a zisk iných ľudí, až potom máme šancu niečo naozaj zmeniť.

Použitá literatúra:

1. Ibn Chaldún, Al-Mukaddima, Tatran, 1984, str. 224 – 227
2. Nové dějiny desátků, Druhé vydání, Ostrava 2012, CD-ROM, ISBN 978-80-260-2082-0
3. https://www.trend.sk/spravy/danovo-odvodove-zatazenie-prace-slovensku-ktore-patri-medzi-najvyssie-europe-opat-stupne
4. Ján Bolgáč, Vývoj produktivity práce na Slovensku v 21. storočí, Ekonomika a informatika, Vol 31, No.1. FHI EU, 2015,
5. Georg Erber, Ulrich Fritsche, Patrick Christian Harms, The Global Productivity Slowdown: Diagnosis, Causes and Remedies, Intereconomics, Volume 52, 2017, Number 1, pp. 45–50.
6. https://www.coppolacomment.com/2017/09/we-need-to-talk-about-productivity.html?
7. https://www.greenleft.org.au/content/slavery-slums-and-empire-how-british-capitalism-developed
8. https://www.britannica.com/money/taxation/History-of-taxation
9. prevod textu na reč pomocou https://ttsmaker.com/sk